Dr. SAMUEL BELLUS, nar. 2. 10. 1916, bol jeden zo zakladatelov Demokratickej strany (DS), ucastnik Slovenskeho narodneho povstania a clen povstaleckej Slovenskej narodnej rady. Tzv. Aprilovu dohodu medzi slovenskymi katolikmi a evanjelikmi povazoval za nutnost pre zjednotenie demokratickych sil vtedajsieho Slovenska proti jeho nastupujucej bolsevizacii. Bol vtedy clenom predsednictva DS. Bol clenom SNR (1945-1948), poslancom Docasneho a potom Ustavodarneho narodneho zhromazdenia (1945- 1948) a poverenikom informacii (1946-1948).

Aky bol pomer KSS a DS pred majovymi volbami?

Politicka scena po vojne na Slovensku bola vcelku jednoducha. Narod sa delil na demokratov a komunistov. Bola jednotna DS a KSS. V tejto jednoduchosti sa sucasne javila ista prezieravost. Uvedomili sme si, ze zakladnou myslienkou povojnoveho Ceskoslovenska a Slovenska ma bezpochybne byt obnova a zachovanie demokracie a pravneho poriadku v state. V obdobi pred volbami v r. 1946 komunisti vyvinuli vsemozne usilie, aby rozbili jednotu DS a tym oslabili cely demokraticky front. Velkodusne dali suhlas k vzniku novych stran, vratane strany katolicky orientovanej, ktorymi by pozdejsie podla potreby manipulovali. DS, ktora bola istym zoskupenim byvalych republikanov, narodniarov, soc. demokratov, zivnostnikov a pod., sa nedala rozdelit ci rozostvat, a po dohode s predstavitelmi politickeho katolicizmu isla do volieb jednotne a zvitazila.

Ako ste vnimali rokovania, ktore prebiahali v marci 1946 medzi slovenskymi katolikmi a evanjelikmi a ktore vyustili do aprilovej dohody?

Neslo o medzicirkevne, medzikonfesionalne rozhovory. Rokovalo sa na baze DS. Islo o dohodu DS so skupinou ludi, ktori sa chceli aktivne zucastnit verejneho zivota ako reprezentanti politickeho katolicizmu. Niektori z nich boli uz clenmi DS a odtial ten vyklad, ze pri aprilovej dohode slo vlastne o vnutrostranicke usporiadanie zalezitosti, tykajucich sa katolikov. Vyznam tejto skupiny sa odvodzoval z podpory, ktoru skupina mala v cirkevnej hierarchii.

Ovplyvnila aprilova dohoda volebny program Demokratickej strany a jej vztah k prvej Slovenskej republike a povstaniu?

Aprilovoou dohodou sa nemenil volebny program DS, v ktorom sme nekompromisne zd“raznovali zavedenie skutocnej demokracie, pravneho poriadku, nezavislosti slovenskych organov a ich plnu zakonodarnu a vykonnu pravomoc v otazkach narodnej povahy. Islo nam o nove zaklady Ceskoslovenska, v podstate o federativne zriadenie republiky, i ked slovo "federacia" sme nepouzili, lebo by sa na nas boli vrhli vsetky ceske a slovenske strany a prezident Benes. Vo februarovom programe strany sme boli za sukromne vlastnictvo k p“de, za dobrovolne druzstva, za podporu remesiel, zivnosti. Postatnenie sme pripustili len v obmedzenej miere u tzv. "klucoveho priemyslu". Socialna spravodlivost, nezavisle zaujmove organizacie a nadovsetko ludske prava a obcianske slobody, vratane slobody nabozenskeho vyznania, tvorili podstatnu cast volebneho programu, spolu s pestovanim duchovnych, kulturnych, narodnych slovenskych tradicii. V zahranicnej politike sme zd“raznovali nezavislost statu a priatelske styky s Vychodom i Zapadom. Aprilovou dohodou sme nemenili nas postoj k slovenskemu statu a ani k SNP, v ktorom mnohi z vedenia DS hrali vyznamnu ulohu. Utoky slovenskych a ceskych komunistov, ze sme aprilovou dohodou doslova zradili povstanie, ze sme legalizovali a rehabilitovali "Ludactvo", jednoducho neobstoja.

Ako by ste charakterizovali aprilovu dohodu? Co bolo jej podstatou?

Aprilova dohoda priniesla zavazne personalne zmeny. Bol zavedeny akysi "konfesionalny" kluc, akasi kvota katolikov a evanjelikov v organoch strany a instituciach, kde DS vysielala svojich zastupcov. Podla tohto kluca sa zostavovala kandidatna listina do parlamentu, aj do SNR. Generalny sekretariat DS sa vedla Fedora Hodzu rozsiril o Jana Kempneho a Milosa Bugara. K personalnym zmenam doslo aj v predsednictve strany.

Bola sucastou dohody v tej dobe tolko pretraktovana tajna dolozka, tykajuca sa zachrany zivota dr. Tisu?

Tajna dolozka neexistovala a nebola ani potrebna. Boli sme proti poprave z d“vodov politickych ako aj humannych. Dr. Benes prijal v„csinove odporucanie vlady a Dr. Tisovi milost neudelil. Den pred popravou mi telefonoval, ako poverenikovi informacii, minister informacii komunista Vaclav Kopecky a kategoricky ma ziadal, aby poverenictvo Tisovu popravu filmovalo. Ziadost ministra som rovnako kategoricky odmietol so strucnym od“vodnenim, ze by to bolo surove a ned“stojne! Viem, ze filmove zabery predsa boli natocene, a to pre potreby archivu, uradnikmi prazskeho ministerstva vnutra.

Co bolo hlavnou pricinou tak vyrazneho vitazstva DS v majovych volbach?

V strucnosti povedane, volebny program strany, usilie o zachovanie jednoty demokratickych sil na Slovensku, k comu velmi vyrazne prispela uz spominana aprilova dohoda.

Co Vam vtedy priniesli majove volby?

Volby nam priniesli velke vitazstvo, ale aj velke starosti. To je vsak uz ina kapitola. Tu chcem len dodat, ze viaceri signatari dohody boli uz pred komunistickym pucom v roku 1948 a po nom vystaveni prenasledovaniu, na zaklade vykonstruovanych zal“b, sudeni a zalarovani. Mnohi z nas sa pred prenasledovanim zachranili len utekom do exilu. Ta 62%-na v„csina demokratickeho, protikomunistickeho Slovenska bola nam pri zaciatku nasej prace v exile dobrou vizitkou.

Sam ste sa zucastnili statopravnych rokovani, ktore vyustili do tretej prazskej dohody, tedy dohody, ktora prakticky zlikvidovala slovenske organy, minimalne ich nezavislost. Preco k tomu doslo?

K tretej prazskej dohode doslo po majovych volbach. Volby jasne ukazali, ze Slovensko je demokraticke a ze mu nem“zu vladnut komunisti z Bratislavy, ale iba ak z Prahy, kde v ustrednej vlade mala KSC, za pomoci satelitnych soc. demokratov a nestranikov, v„csinu. A tak komunisti prehodnotili svoj doterajsi postoj, a iste aj pod tlakom ceskych komunistov prestali mat zaujem na nezavislosti slovenskych narodnych organov a na rozsahu ich pravomoci. Bohuzial, ani ceske nekomunisticke, demokraticke sily, narodni socialisti a lidovci, nesli so slovenskymi demokratmi. Nepodporili ich pri obrane slovenskych narodnych organov. Prave naopak! Ceski narodni socialisti a lidovci sa vo vsetkych prazskych rokovaniach, pri prvej, druhej a tretej dohode, velmi vehementne zasadzovali za okliestenie pravomoci Slovenskej narodnej rady, ako aj Zboru poverenikov. DS sa ocitla v poslednych rokovaniach uplne osamotena, bez akejkolvek pomoci a nezostalo jej nic ine ako "dohodu" prijat. Mne bolo z toho velmi smutno. Zvlast postoj ceskych demokratickych stran ma otriasol. Nemohli alebo nevedeli pochopit nove, mlade, demokraticke sily na Slovensku, ktore sa zucastnili Slovenskeho narodneho povstania aj preto, aby prispeli k obnove demokratickeho Ceskoslovenska, budovaneho na novych zakladoch podla zasady rovny s rovnym.

Jan Culík | Department | Home