O nasi nedavne minulosti toho stale jeste moc nevime. Ani se moc nechce...

Zejmena o letech 1938 - 1948. Byli jsme do komunismu zavleceni proti sve vuli, anebo jsme mu sami vysli kus cesty vstric? Jak velky kus? Rozhodujici, anebo jen zanedbatelny?

Redakce NP se chce k teto dobe vracet, a nejradeji bude chodit rovnou k pramenum. Zaciname rozhovorem se svedkem onoho podivneho a do ceskeho nevedomi zatlacovaneho deje: ackoli v kvetnovych volbach 1946 KSC prekvapive (?) zvitezila, KSS (Komunisticka strana Slovenska) presvedcive prohrala. Jak to tehdy prislo, ze ceska demokracie byla rozborena i zevnitr, zatimco slovenska jeste vzdorovala?

A otazka uz docela soucasna: je etnicky stejnorode prostredi vyhodne, ma-li celit nejakemu ideologickemu pokuseni? Nebudeme-li holt uz asi nikdy docela vsichni moudri a vyrovnani, neni lepsi, abychom byli posetili na vice nez jen na jeden zpusob? Abychom nezhloupli uplne stejne a jeste k tomu v jednu chvili?

(pit)

Po povojnovom zakaze Hlinkovej slovenskej Ludovej strany, slovenski komunisti (KSS) a Demokraticka strana (DS) sa usilovali ziskat hlasy slovenskych katolikov (ktore predstavovali okolo 50 % volicskej zakladne). KSS mala zaujem na zalozeni tzv. tretej strany, hovorcu slovenskych katolikov, ale za podmienky, ze by tuto stranu mala pod kontrolou. Preto zacali vyjednavat so skupinou mladych, pocas vojny neskompromitovanych, slovenskych politikov, na cele ktorych stal Dr. Jan Kempny. Tito prehliadli komunisticky manever a od zalozenia vlastnej, krestansko-republikanskej strany upustili. Tu prichadza na scenu DS (bola predovsetkym hovorcom slovenksych evanjelikov), ktora s katolickymi politikmi uzatvori tzv. aprilovou dohodu. Jej podstata spocivala v odstraneni nabozenskych nezh“d v zaujme jednoty naroda a v "zaujme dobreho nazivania nahradzovat osoby neznasanlive osobami znasanlivymi". Takto zjednoteni, v majovych volbach roku 1946 na hlavu porazaju (na Slovensku) komunistov, s celkovym ziskom 62 % hlasov... Dr. Kempny sa stava generalnym tajomnikom DS, ale uz v novembri 1947 je za mrezami a obvineny zo sprisahania proti republike. Rozhovor s nim pripravil Svatoslav Mathe, nezavisly slovensky politolog a publicista.

Ako treba chapat aprilovu dohodu?

Ja by som povedal, ze treba v nej vidiet spolocny pokus o obranu krestanskych tradicii proti brutalnemu najazdu materializmu z vychodu aj zo zapadu - z Ceska.

Proti dohode vystupili svorne vsetky vtedajsie ceske a slovenske politicke strany. Uvedomovali si nasledky?

Veru mate pravdu! Bola to az dojemna svornost s akou sa na nas pre dohodu vrhli doslova vsetky politicke strany, aj ceske. Povedal by som, ze potom uz v buducnosti neboli v ziadnej politickej otazke take svorne. Bola to podla nich legalizacia "ludactva", "slovenskeho fasizmu", atd. My sme ale mali dojem, ze sme skutocne urobili nieco dobreho pre Slovensko. Iste najnebezpecnejsia bola reakcia komunistov. Veru vtedy sme si este neuvedomovali tvrdost ich reakcii.

Preco ceske politicke strany stale videli v aprilovej dohode iba "kriesenie ludactva" a nie predovsetkym hradzu proti komunizmu?

Myslim, ze sa zasa prejavila chronicka kratkozrakost ceskych politikov, tak ako v rokoch 1918, 1938 a aj v nedavnej dobe pri ustavnopravnych natahovackach. Zialbohu! Spojenie katolikov a evanjelikov na Slovensku ukazalo, kde je jeho sila: v jednote. Mozno ho prirovnat k spojeniu, ktore v r. 1932 realizovali Hlinka a Razus?

Aj ked obidve spojenia mali (a to priznavam) svoje kazy, ktore sa ukazali v dalsom vyvoji, mali jeden spolocny znak: uprimnost. My mladi sme vtedy verili v uprimnost Hlinku i Razusa. Ja osobne som aj v r. 1946 veril v slova Ursinyho a Lettricha.

Nemali ste predsa len zalozit vlastnu stranu, aj za cenu ustupkov, a nepridavat sa k lettrichovcom?

V nasej prihlaske a ziadosti o uznanie tretej strany do NF medzi inym uvadzame: "Zatial, co v Cechach vytvorili sa politicke strany styri, na Slovensku doslo k vytvoreniu len dvoch, potazne ak vezmeme do uvahy Stranu prace, troch politickych stran. Domnievame sa, ze tento stav stazuje politicku konsolidaciu, je na prekazku polozenia spravnych zakladov v pomere rovnopravnych narodov ceskeho a slovenskeho a nesluzi v ziaducej miera k upevneniu statnej jednoty ceskoslovenskej. Zakladame krestansko- republikansku stranu na Slovensku, aby sme zdruzili tych krastansky, demokraticky a republikansky citiacich ludi, rovnako zmyslajucich s nami, ktori nenasli dosial umiestnenie v dosavadnych politickych stranach". Podmienky ake nam predostrela KSS a Praha sa jednoducho nedali akceptovat. My sme neboli ochotni hned od pociatku prijat mravnu kapitulaciu, ani ceske peniaze. Koalicia katolikov a evanjelikov, zjednotenych v DS na hlavu porazila komunistov vo volbach. Skuste strucne uviest priciny, ktore viedli k takemuto vysledku.

Narod vo svojej vacsine prejavil lapidarne svoju v“lu zit krestansky v demokratickej spolocnosti. Bolo to posledne politicke SOS nasho naroda. Vycitil, ze nejde o koryta, ale o historicky pokus vyjadrit svoju orientaciu, svoje tuzby.

V programe krestansko-republikanskej strany ste vyjadrili suhlas so znarodnovanim. Bolo to vtedy vase presvedcenie, alebo iba taktika?

Nem“ze byt reci o presvedceni, islo o ustupok vtedajsiemu trendu, ktory este vtedy nepozadoval uplne znarodnenie, ale len znarodnenie klucovych odvetvi. Mozno povedat, ze nas suhlas bol len taktikou.

A otazka federativneho usporiadania republiky? Ano, my sme vychadzali z federativneho usporiadania v novom Ceskoslovensku. Take usporiadanie bolo vtedy celkom realne a bolo aj programom obidvoch povstaleckych stran. Isteze, bola to nasa taktika "dosiahnutia mozneho".

Ako mohla DS prijat tzv. tretiu prazsku dohodu? Pri rokovani o tretej prazskej dohode som nebol, myslim si vsak, ze navrh komunistov nasiel uplne pochopenie u vsetkych ceskych stran, a tak pomer bol 1:5. Nesuhlas DS jednoducho nebol brany na vedomie.

Koncom roku 1947 prisiel, ako vieme, tzv. slovensky februar. Nedalo sa vtedy povedat komunistom jasne "nie"?

DS vlastne hned po volbach bola osamotena v svojom slovenskom programe a bez podpory ceskych stran bola donutena viest len "ustupovy boj". Pod surovym natlakom vsetkych komunistickych hlasnych trub, tlacovych organov (stranickych, odborarskych, odbojarskych, este aj platku socialnych demokratov "Pravo lidu") a za zlomyselneho prihliadania ceskych obcianskych stran, stracala jednu poziciu za druhou. Vo svojej sebaistote Dr. Husak spustil svoj "slovensky februar", ako spravne hovorite. Osud Ceskoslovenska uz bol specateny, nikto z obcianskeho bloku sa uz na nic nezmohol. Iba potom, vo februari, ked obcianske strany aj s DS naleteli na manever pochybnej abdikacie. Az vtedy DS podla vasej otazky dokazala povedat jasne "nie". A bolo po vsetkom, aj po obcinskych stranach, az do r. 1989!

A ako by ste oznacili chovanie sa ceskych nekomunistickych stran pocas slovenskeho februara?

Uz som v tej dobe bol vo vysetrovacej samovazbe. Podla len odvodenych informacii zacali sa im konecne otvarat oci. Predpokladam, ze sa pozostalym z DS aspon ospravedlnili. Neskoro!

Konkretnejsie, neuvedomovali si, ze su teraz na rade prave oni? Postoj vsetkych ceskych obcianskych politikov voci Slovensku od zaciatku, este z Londyna, bol kratkozraky. Snad to bolo dane aj tym, ze na cele DS stali byvali agrarni politici a ich strana bola v prvej republike politickym vitazom. Musim vsak konstatovat, ze my mladi katolici sme nasli po case zhodne postoje s vekove rovnymi poslancami za lidovu stranu (Dr. Ing. Chytil, Dr. Chudoba) aj medzi narodnymi socialistami (Hora, Duchacek, Zackova, Uhlirova). Ukazalo sa to aj pri hlasovani o nase vydanie. Vsetci lidovci hlasovali proti vydaniu a tiez polovica narodnych socialistov. Aj poslanec Vojta Benes, socialny demokrat, brat prezidenta, moralna autorita parlamentu. Na zasadnuti imunitneho vyboru, den pred plenom, ktoreho som sa zucastnil spolu s Dr. Bugarom, sami sme ziadali o svoje vydanie, aby nestranny sud posudil nasu vinu.

Nelutujete, ze ste vtedy vstupili do politiky? Alebo inac, nemyslite si, ze Vam politika ako slusnemu cloveku znicila zivot?

Nemyslim si, ze mi politika ako taka znicila zivot, aj ked politika je velkym lakadlom na mravne kompromisy. Neviem ako by som bol obstal v tzv. normalnych pomeroch. V tych rokoch vsak neboli "normalne pomery". Znicila mi ho ta hrozna ideologia, v ktorej sme vsetci boli nuteni stravit dve tretiny svojho zivota. Cele generacie po 50 rokov v tejto zemepisnej sirke mali rovnaky osud. Som presvedceny, ze aj bez mojej politickej angazovanosti bol by som mal strastny zivot, mozno zatazeny kompromismi svedomia a mravnej rozpoltenosti z nich. Viete, su v zivote okamziky, ze ak mate velke stastie, dostane sa Vam jedinecna prilezitost podielat sa na veci, ktora Vas akosi prerastie - pretrva... Zriect sa toho je to iste, ako ked sv. Peter zaprel Krista Pana. A mne sa tej prilezitosti dostalo. Myslim, ze nasa generacia v tom boji za krestansky profil nasho naroda priniesla obetu a cestne obstala. Aj ked sme potom skusili svoje v Jachymove. Utrpenie poskytuje cloveku jedinecnu prilezitost duchovneho rozvoja. Nerad by som, aby tieto vety zneli pateticky, ale naozaj nelutujem svojich vtedajsich rozhodnuti.

Rozhovor pripravil Svatoslav Mathe