V dohladnom case zacne vychadzat casopis kritickeho myslenia a recenzii, Kritika & Kontext. Poslanim tohto osobiteho stvrtrocnika bude dokladne zmapovat kontext vzdy 5-6 vybrannych knih zo socialnych a humanitnych vied, ktore na zapade vysli v priebehu poslednych patdesiatich rokov, no z r“znych d“vodov boli prelozene do slovenciny alebo cestiny az po roku 1989. V prvom cisle najdete preklady recenzii, ktere vysli tesne po vyjdeni takych knih ako Eichmann v Jeruzalame (Arendt), Bida historicizmu (Popper), Utek zo slobody (Fromm), Teoria spravedlivosti (Rawls), Federacia v Strednej Europe (Milan Hodza).

Ponuka na trhu odbornej literatury na Slovensku aj v Cechach prekvita zvucnymi menami a titulmi, ktore boli pocas socializmu nedostupne. No ako si vybrat zo sortimentu este donedavna zakazaneho ovocia? Ktore ovocie je cerstve a ktore uz prezrete, hoci v minulosti bolo vzacne? A nakolko sme schopni zhodnotit vyznam diela, ked nepozname kontext v ktorom sa zrodilo, ked casto nevieme na co ta-ktora kniha reagovala a ako bola zhodnotena kritikou? Napokon, ako sa dnes na zapade hodnoti ta-ktora kniha, ktoru mame moznost citat po prvykrat?

Ako sa teda oboznamit s odbornou kritikou, ktora rozhoduje o smere a napredovani kazdej discipliny? Najnovsie ucebnice a antologie, ktore poskytuju prehlad literatury a sucasnych trendov su uzitocnym citanim, no ponukaju pohlad do minulosti cez prizmu sucasnosti. Ako vsak vieme, na rozdiel od exaktnych a prirodnych vied, socialne a hlavne humanitne smery nenapreduju linearne. Novy poznatok na urcity problem nemusi predca automaticky znehodnotit predchadzajuce teorie. Preto je d“lezite poznat kontext a premeny v sociologii, politologii, psychologii ci vo filozofii. Nestacia nam posledne nazory na diela spred tridsatich rokov, potrebujeme aj dobovu kritiku. Dolezite je tiez urcit, ktore casti knihy, ktore jej myslienky su stale relevantne, ktore su stale kontraverzne, a ktore su uz prekonane. Povacsine len fragmenty z vyznamnych knih odolaju testu casu. Je d“lezite nielen tieto fragmenty identifikovat, ale aj od“vodnit preco zvysne casti knihy su uz len sucastou historickeho pochodu v tej-ktorej discipline. Citatel musi byt na pozore pri citani mudrych, slavnych knih, pretoze vedla genialnej myslienky sa m“ze nachadzat myslienka dnes uz prekonana, ba az banalna. Nekriticke kaceptovanie oboch myslienok devalvuje vahu tej genialnej. Nietzsche dovodil pisanie aforizmov namiesto ucelenych diel prave argumentom, ze ma zmysel hladat len take myslienky, ktore sa ubrania p“sobeniu casu, vyvoja a zivota.

Kontext & Kritika objasnuje, ako bola kniha prijata, ked vysla, ktorym smerom sa posuvala debata v tej-ktorej discipline a ktore knihy nasledovne rozvyjali tu istu temu. Intelektualna historia knihy alebo temy znamena viac, ako jej zhodnotenie sucasnymi autoritami. Casto v archeologii kritickeho myslenia najdeme pripady, kde napriklad knizka, dnes uz zcasti bezvyznamna, po svojom vyjdeni natolko rozburila hladimu a posunula smer discipliny, ze vlastne touto knihou vyvolana diskusia marginalizovala knihu samotnu. V nasom casopise preto nebudu chybat clanky zapadnych odbornikov, ktore v kratkosti popisu vyvin od vydania knihy az po dnesok.

Sledovat vyvoj zapadnej filozofie alebo politickej filozofie povedzme cez casovo poslednu prizmu postmoderny nie je o nic subjektivnejsie alebo objektivnejsie ako pohlad zanieteneho marxistu, teologa, pozitivistu, feministky alebo niekoho, kto je presvedceny, ze kluc od vsetkych tajomstiev je ukryty vo sveta Sigmunda Freuda. Myslite si, ze prehanam? Ked sa jedneho z nich spytate, koho pohlad na svet je najmenej predpojaty a su d“sledni a uprimni, tak vam odpovedia, ze ten ich; ak su nekonzistentni, tak vas odbiju, ze takato otazka je banalna. Zrelativizuju kazdy pohlad okrem toho svojho. V tomto smere postmoderna je "tradicna". Svet vyzera inak, ked vam ho vyklada alebo interpretuje Faucault, Marcuse, Tallyard, Karnap, Naomi Wolf alebo Lacan. Ulohou kritickeho myslenia je zachovat si odstup od ideologickeho alebo anarchistickeho pohladu na svet. Samotne hladanie "jedinych videni" sveta podkopava kriticke myslenie.

Pre stredoeuropskych vzdelancov je d“lezite nedat sa strhnut zaplavou smerov, ktore na zapade prehrmeli za poslednych 30-40 rokov. Kriticky postoj, otvorenost bez nekritickeho obdivovania je predpokladom nielen pre orientaciu v r“znych disciplinach, no hlavne je nevyhnutnym predpokladom na zapojenie sa do rovnocenneho dialogu so svojimi zapadnymi kolegami. Tak ako so vsetkym v zivote, d“lezite je zistit, co znamena v tej-ktorej discipline intelektualny prinos a co je len poza, exibicionizmu casto kamuflovany v nezrozumitelnej hatmatilke. Prostredie vhodne na kriticke myslenie nemozno vytvorit pomocou rychlokurzu alebo nejakej prirucky. Nevyhnutne je pracne mapovanie r“znych kontextov z minulosti paralelne so sledovanim najnovsich poznatkov.

x x x

Mottom casopisu Kritika & Kontext je zname tvrdenie Josepha Schumpetera, ze "uvedomit si relativnu hodnotu vlastneho presvedcenia a zaroven si za nim neochvejne stat, je vysada, ktora odlisuje civilizovaneho jednotlivca od barbara." Len v takejto krehkej konstelacii, kde neprevlada ni fanatizmus, ale ani relativizmus - dve nestastia 20. storocia - je clovek schopny a zaroven ochotny kritiku na svoju adresu akceptovat a zuzitkovat; vie zaroven otvorene kritizovat a obhajovat svoj postoj bez toho, aby druhemu vnucoval svoj nazor. To je presne ramec, v ktorom kriticke myslenie nachadza svoj priestor.

Kritika & Kontext sa pokusi vytvorit forum kritickeho myslenia slovenskych a ceskych vzdelancov. Forum bez sentimentov a reminscencii, forum dvoch spolocenstiev, ktore si maju co povedat a maju vyhodu si to povedat vo vlastnych jazykoch. To, co by nas malo spajat, by nemala byt NOVA ani nostalgia.... Nasou povinnostou je kriticky debatovat o veciach, ktore nas obklopuju, sklucuju, ale aj tesia a bavia. Byt kriticky sam k sebe a jeden k druhemu je predpokladom vzajomnej d“very a spriaznenosti. Je vela tem, ktore sme nemali prilezitost, ale ani ochotu si vysporiadat. Ak ich neprediskutujeme my, tie iste temy budu pomenovane a zneuzite inymi.

x x x

Prve cislo K&K zacne diskusiou prave o citovanej Schumpeterovej uvahe. Svoje stanoviska zaujali take osobnosti ako Richard Rorty, Albert Marencin, Miloslav Petrusek, bratia Galovci a ini. Ak mate zaujem o toto prve cislo alebo sa chcete stat predplatitelmi casopisu, piste nam na adresu:

Kritika & Kontext

Hviezdoslavovo nam. 17

811 09 Bratislava

Jan Culík | Department | Home