Jan Culík | Department | Home
Situacia na slovenskom masmedialnom trhu nie je vobec klasicka. Znamena to, ze tlac a elektronicke media do velkej miery ovplyvnuju ine faktory, ako zakladne trhove vztahy. Je sice pravdou, ze formalne existuje volne pole pre sutaz medii, avsak tato je vo velkej miere ovplyvnovana politickymi a mocenskymi zaujmami. Slovensky medialny trh je deformovany zasahmi vedenia statu do jeho prirodzeneho vyvoja. Su pri tom pouzivane financne prostriedky junkerskej vrstvy obchodnikov pretezovanych statom, sila parlamentnej vacsiny a znevyhodnovanie niektorych novin pri rozmiestnovani reklamy najdolezitejsimi reklamnymi agenturami, ktore boly vybudovane tak, aby sluzili sucasnej vladnej skupine (HZDS, ZRS, SNS). S trochou ironie by sa dalo povedat, ze situacia na slovenskom medialnom trhu je klasicka v ramci slovenskeho politickeho a kulturneho kontextu.
Najnebezpecnejsi vyvoj zaznamenali takzvane verejnopravne institucie - Slovenska televizia (STV), Slovensky rozhlas (SRo) a Tlacova agentura Slovenskej republiky (TA SR). Zakony o tychto mediach ich pomenuvaju ako verejnopravne, ale prave tieto normy vytvaraju zakonne podmienky pre to, aby princip verejnopravnosti bol iba fata morganou. V prvom rade preto, ze STV, SRo a TA SR su napojene na statny rozpocet. Rozpocty televizie a rozhlasu nie su vytvarane z koncesionarskych poplatkov. Parlamentna - vladna - vacsina vzdy rozhoduje o tom, aky velky mesec penazi im bude prideleny a tym cinom samozrejme aj o tom, ako maju pracovat.
Okrem tohto legislativneho bludu vydavajuceho statne media za verejnopravne je stav v STV, SRo a TA SR dotvarany politickou a obcianskou nekulturnostou vladnucich politickych stran. Nic ich nezastavi pred uplnou glajchsaltaciou tychto medii. Najma elektronicke media su vystavovane neuveritelnemu politickemu tlaku. Parlamentna vacsina zvolila rady pre rozhlasove a televizne vysielanie iba zo svojich privrzencov a tieto rady zase zvolili za sefa rozhlasu poslanca za HZDS Jana Tuzianskeho a za riaditela televizie Jozefa Darma, beznadejneho nacionalistu a fanatickeho privrzenca vladnuceho HZDS.
Najma situacia v STV je katastrofalna. Okrem, eufemisticky povedane, majetkovych problemov, ktore by mohli byt nametom na roman o ekonomickej kriminalite, je televizia zatiahnuta do politickeho boja vladnej koalicie s prezidentom republiky a opoziciou. V tomto boji o. i. velmi aktivne vystupuje aj slovenska tajna sluzba. STV vysiela v spravodajskych a publicistickych relaciach materialy, ktore maju evidentne povod v analytickych dielnach Slovenskej informacnej sluzby. Kazda hlavna spravodajska relacia prinasa informacie o uspechoch slovenskej ekonomiky - najma v makroekonomickej oblasti a infantilne reportaze z navstev predstavitelov slovenskej vlady v roznych regionoch Slovenska.
Vo vymyvani mozgov sa vsak STV najviac vyznamenala pri informovani o dvoch najvacsich skandaloch: Unos syna slovenskeho prezidenta je pre jej "investigativnych" spravodajcov iba "udajny unos" alebo dokonca "samounos" ci "fingovany unos". Druhou kauzou je podvod voci firme zahranicneho obchodu Technopol, v ktorom je podla vypovede jedneho z odsudenych za tento pripad namoceny aj Michal Kovac mladsi. STV do tohto skandalu bez akychkolvek dokazov zatahuje aj samu hlavu statu Michala Kovaca. Je pozoruhodne, ako televizia pri tom pouziva tu istu argumentaciu, ako predstavitelia HZDS, vlady, tajnej sluzby ci novinari dennika HZDS Slovenska republika.
Pracovnici STV, ktori sa odmietaju podielat na diskreditacnej kampani proti prezidentovi, su z televizie prepustani na zaklade "hrubeho porusenia pracovnej discipliny"... Tento stav az privelmi pripomina obdobie normalizacie, az privelmi transparentne naznacuje, z akych ideovych a politickych tradicii vychadza.
Riaditel STV Jozef Darmo bol zvoleny do tejto funkcie po volbach v roku 1994, ktore, mimochodom, pomohol Vladimiru Meciarovi vyhrat aj byvaly sef tejto institucie Stadrucker. On umoznil v ramci volebneho moratoria v hlavnej spravodajskej relacii odvysielat skec o tom, ako "prenasledovanemu" predsedovi HZDS Meciarovi nebolo umoznene volit. Stadrucker vsak nebol vystriedany preto, lebo porusil volebny zakon, ale preto, lebo Darmo sa javil sucasnemu vedeniu statu loajalnejsi.
Za pozornost stoji skutocnost, ze sukromne radio FUN, ktore je jedno z najvacsich, je momentalne pod vlastnickou kontrolou zeleziarskeho koncernu VSZ Kosice. (Vlastnici VSZ su akousi nomenklaturou HZDS vybranou na privatizaciu zeleziarni a rozhodujuce slovo medzi nimi ma minister spojov A. Rezes.) Cielovou posluchacskou skupinou FUN radia je mlada, viac menej teenagerska generacia. Preto aj spravodajstvo tohto radia je zredukovane na minimum a ma fejtonovu az karikaturisticku podobu. Okrem Radia FUN VSZ Kosice vlastni aj dennik Narodna obroda, ktory bol spolu s dennikom SME najviac kriticky voci sucasnej vladnej garniture. Narodna obroda po zmene vlastnika zmenila aj svoju graficku podobu a vnutornu strukturu. V redakcii sa sformovali akesi dva subredakcne tymy: Jeden presadzuje technokraticku liniu zamerania dennika a druhy, zlozeny z mienkotvornych komentarov, si este stale zachoval kriticky postoj k vyvoju politickej situacie na Slovensku.
Sam A. Rezes pravdepodobne nema velky zaujem na tom, aby sa z Narodnej obrody stal platok HZDS alebo celej vladnej koalicie. Ako skuseny obchodnik vie, ze Narodna obroda sa mu este raz moze hodit ako prostriedok na vedenie obranneho boja v pripade konfliktu s premierom Meciarom. Predseda vlady je totiz alergicky na zbohatlikov Rezesovho typu, a preto nie je vylucene, ze medzi nimi m“ze dojst k vzajomnemu stretu.
Za pozornost stoji fakt, ze VSZ Kosice zverejnili vo vsetkych slovenskych mediach svoju reklamu. A to vratane dennika SME, ktory je vo vladnych kruhoch povazovany za nepriatelske centrum. Tato reklama nemala z marketingoveho hladiska ziaden zmysel, pretoze medzi citatelmi jednotlivych dennikov sa najde mizive promile zaujemcov o kupu ocelovych plechov z VSZ Kosice. Jej vyznam bol skor politickym gestom, pokusom o naznacenie istej nezavislosti vlastnikov VSZ. Je dolezite poznamenat, ze dve najvacsie reklamne agentury ART Media a Donar, financne "potrubia" HZDS, v tomto pripade nemali rozhodujuce slovo pri rozmiestnovani reklamy VSZ.
Takymto sposobom sa vylepsuje aj obchodna bilancia dennika HZDS, ktory nesie meno nasho mladeho statu. Noviny Slovenska republika vznikli este za druhej Meciarovej vlady ako dennik vydavany TA SR pod nazvom Republika. Hned od zaciatku naznacili svoju inklinaciu k Meciarovmu hnutiu. Po vyrobeni vysokeho manka prebrala na seba vydavanie dennika firma Salus, patriaca HZDS, a dala mu nazov Slovenska republika. V sucasnosti tento dennik zije z dotacii HZDS, Matice slovenskej, alebo vlady, ktore na jeho strankach uverejnuju svoju prilohu. Slovenska republika vyjadruje nazory HZDS v tej najprimitivnejsej podobe. Jej sefredaktorom je Jan Smolec, poslanec NR SR za HZDS.
Dalsim centralnym dennikom, ktory je pod ekonomickou kontrolou podnikatelskych kruhov blizkych vladnemu hnutiu je Pravda. Jej vlastnikom sa stala Harvardska investicna spolocnost (HIS), na cele ktorej stoji Vladimir Lexa, otec sefa slovenskej tajnej sluzby. A aby bol vypocet periodik, ktore ma viac-menej pod kontrolou politika, treba spomenut dva vychodoslovenske denniky: Slovensky vychod a Luc, ktore rovnako ako Narodnu obrodu vlastnia VSZ Kosice. Najm„ prvy z menovanych dennikov je pomerne vyznamny a pred zmenou majitela mal pomerne vysoku citanost.
Obcanovi SR este ostava vybrat si medzi sukromnym dennikom SME, odborarskymi novinami Praca, Hospodarskymi novinami, bulvarnym a najcitanejsim sukromym dennikom Novy cas a Novou Smenou mladych, ktoru vydava slovenska vlada.
Peter Toth (1971) - redaktor deniku SME, hlavni "investigator" v kauze Kovac ml.
Jan Culík | Department | Home