DUSAN VIEST sa narodil roku 1923 v Komarne. Do cinnosti odbojovej skupiny FLORA, ktora vznikla za Slovenskeho statu, sa zapojil uz ako gymnazista. V Slovenskom narodnom povstani posobil ako spravodajsky dostojnik. Po vojne bol spravodajskym d“stojnikom generalneho stabu ceskoslovenskej armady, az do februara 1948. Potom ho zatkli a bol odsudeny na styri roky vazenia. Dnes zije na odpocinku v Samorine. Jeden z najvyznamnejsich slovenskych politikov, Dr. Jan Kempny, ho oznacil za "posledneho rytiera nasej generacie".

Co Vas priviedlo do odboja po rozpade Ceskoslovenska?

Vyrastal som v rodine, ktora stala pri vzniku Ceskoslovenska a bojovala za neho v legiach. Boli sme uprimnymi zastancami ceskoslovenskej vzajomnosti a jednoty, alebo, ja sa za to dodnes nehanbim, boli sme Cechoslovaci. Povazoval som Ceskoslovensko za svoj pravy domov a ctil som nadovsetko jeho demokraciu. Nechcem tym ale povedat, ze Praha sa nedopustala voci Slovensku roznych excesov, a svoj nazor mam aj na niektorych jej politikov, predovsetkym na Benesa. Preto sa cela nasa rodina odusevnene zapojila do odboja. Moj brat, otec a predovsetkym moja matka Kveta Viestova. Ta viedla skupinu FLORA, ktora bola uzko napojena na spravodajske zlozky exilovej londynskej vlady. A samozrejme nem“zem nespomenut ani generala Rudolfa Viesta, m“jho stryka.

Neboli ste na takuto cinnost predsa len trochu primlady?

Taka bola doba. Isteze som v roku 1939 nehral v odboji taku ulohu, ako povedzme po mojom prechode do ilegality v roku 1942, v ktorej som zostal az do vypuknutia povstania. Potom bola potrebna kazda ruka, ale predovsetkym hlava, pretoze nasa skupina bola zamerana hlavne na spravodajsku cinnost.

Vyzadovalo to ale vysoku profesionalnost a skusenosti...

Isteze nam chybali. Chybali aj tym starsim, viacej skusenym. Predovsetkym na zaciatku cinnosti nasej skupiny. Bolo treba vybudovat na jednej strane spravodajsku siet, ktora nepokryvala iba cele Slovensko, ale siahala az do Madarska, protektoratu a samotnej Nemeckej rise. Na druhej strane bolo treba vybudovat bezpecne a spolahlive spojenie na Londyn, co sa aj podarilo. A po tretie, vsetko toto vyzadovalo d“kladnu ochranu a bezpecnost. Husak a po nom aj komunisticki historici prezentovali nasu odbojovu organizaciu ako salonnych povalacov neschopnych ziadnej tvorivej akcie, Benesovych nohsledov a bohvie co este. V skutocnosti sme boli prisne apolitickou organizaciou s vysokoprofesionalnou spravodajskou strukturou a spojeniami, kde vladla tvrda disciplina. Konecne, Husak sa sam usvedcuje zo lzi, ked v svojich memoaroch priznava, ze spojenie s Londynom robili prave prostrednictvom nasich ludi a vysielacej techniky! Ako ste spravne poznamenali, prvoradou musela byt nasa profesionalna pripravenost. Sam som absolvoval tvrdy spravodajsky vycvik a kurzy, ktore pre nas robila britska Intelligence Service.

Mam tomu rozumiet tak, ze ste pocas vojny boli aj v Anglicku?

Samozrejme, ze nie. Britska tajna sluzba zabezpecovala tento vycvik priamo na Slovensku. V Bratislave, Pezinku a na dalsich miestach. Toto je tiez jeden z malo znamych faktov. Zberali sme informacie o slovenskom hospodarstve, zbrojnom priemysle, doprave, atd. A o nemeckych aktivitach v tomto smere a nemeckych vojenskych transportoch. Preto nasim protivnikom bola sice aj slovenska Ustredna statnej bezpecnosti, ale predovsetkym to bolo na Slovensku posobiace gestapo. Som presvedceny, ze za tie roky nasej cinnosti sme pre spojencov urobili kus dobrej prace.

Toto bola Vasa jedina cinnost?

Tou dalsou, ktora s casom stale viacej nadobudala na d“lezitosti, bola infiltracia ozbrojenych a represivnych zloziek. Policie, cetnictva, ale predovsetkym armady. S pribudajucimi mesiacmi vojny dozrievala totiz aj myslienka siroko koncipovaneho ozbrojeneho vystupenia. Zacali sme o tom uvazovat uz niekedy na prelome rokov 1941/1942. A prave slovenska armada v nom mala hrat jednu z rozhodujucich uloh. Musim ale povedat, ze tato myslienka nenasla vtedy pochopenie vo vedeni FLORY.

Islo teda o Vasu sukromnu iniciativu?

Nie. Bolo nas p„t. Kapitan Jan Stanek, nadporucici Jozef Arnold, Jozef Kolembus, Ludovit Kukoreli a ja. Aby bolo jasne, my sme samozrejme nechceli robit povstanie v roku 1941, ci 1942! Ale boli sme toho nazoru, ktory vychadzal z nasej pevnej viery, ze Spojenci nakoniec Nemcov porazia, ze takato akcia vzhladom na jej rozsiahlost a zlozitost, sa musi zacat pripravovat hned! Zial, vtedy nas sirsie vedenie FLORY oznacilo za "oficierskych rojkov" a nerozvaznych a horkokrvnych mladikov. Najv„csi odpor sa nam dostal zo strany Ing. P. Blahu, M. Joska a Ela Sandora. Vsetci d“vodili, ze toto vsetko je predcasne, a ze aby sme o tom nechali rozhodnut sluzobne starsich. Ze ideme spravnym smerom, ukazala buducnost, ked sme boli priamo vyzvani vladou v Londyne, aby sme zacali organizovat pripravy povstania.

Aky bol vas plan?

Hlavne velitelstvo povstaleckej armady malo byt v Banskej Bystrici. V priestoroch Vtacnik, Mala Fatra, Vysoke Tatry, Slovenske Rudohorie a Nizke Tatry sa mali koncentrovat jednotky armady, pod titulom boja proti partizanom, zaistovania komunikacii, atd. Zaciatok bol urceny na den, kedy sovietska armada oslobodi Lvov. Sucasne sme ziadali pri vypuknuti povstania o materialnu a zivu pomoc. Po case nam Londyn plan potvrdil, len na ziadost sovietskeho velenia sa poziadovalo posunut zaciatok povstania na pad Krakova. Zaroven nam bolo prislubene, ze v prvych dnoch povstania k nam budu letecky prepravene dve anglo- americke paradesantne divizie s plnym palebnym priemerom.

Lenze, ako je vseobecne zname, povstanie pripravovala aj SNR, ktora po zacati povstania prevzala na povstaleckom uzemi vsetku vykonnu a legislativnu moc, pricom vyhlasila Ceskoslovensku republiku.

Pozrite, velmi kratko, komunisti nam myslienku povstania de facto ukradli. Nikdy neuznavali londynsku exilovu vladu. Mali svojich panov v Moskve, ktora, ako sa ukazalo, bola ochotna robit na Slovensku odboj, ale po svojom. A teda po svojom si ho chceli robit aj slovenski komunisti. Voci Londynu vzdy vystupovali ako nezavisly subjekt a nikdy sa ani nemienili mu politicky, vykonne mocensky, alebo vojensky podriadit. Ich arogancia priamo umerne stupala s uspechmi sovietskej armady. V roku 1944 nebolo uz tazko uhadnut, kto bude po vojne velmocensky ovladat tento priestor. Ale, aby to vyzeralo "demokraticky", ci vierohodne, slovenski komunisti potrebovali este nejake "krovie", a to nasli prave v podobe Lettricha, Ursinyho a Josku. A prave vsetci posledne menovani patrili predtym do skupiny FLORA. Lenze u nas by im ministerske kresla neboli pokvitli, preto sa pridali, z puheho oportunizmu, ku komunistom.

My sme totiz povstanie od zaciatku chapali apoliticky. Nepotrebovali sme ustanovovat narodne rady ani ziadne ine podobne politicke organy. Tie boli v Londyne, vcitane vlady a prezidenta, a tie sme aj plne uznavali. Nase predstava bola Slovensko obsadit vojensky a drzat ho (vojensky) az do prichodu vlady z Londyna, a to bez toho, aby na uzemie Slovenska vkrocila sovietska armada, teda ziadny Catlosov plan, ci plan SNR. Boli sme presvedceni, ze prave tymto pristupom budeme setrit sily sovietskej armady, ktora by bez dobijania Karpat a ich priesmykov, ci dobijania samotneho Slovenska, mohla utocit priamym smerom, cez Polsko na Berlin a cez Madarsko na Vieden.

Ako a s kym ste chceli vojensky udrzat Slovensko?

Uz som spominal dve paradesantne anglo-americke divizie. Dalej to bola samotna slovenska armada, a v ramci nej najm„ dve, na vysokej urovni vyzbrojene vychodoslovenske divizie (vcitane moderneho letectva, ktore nakoniec plukovnik Talsky, vraj clovek Husaka a Lettricha, jednoducho zasantrocil) . A samozrejme sme pocitali s ceskoslovenskymi zahranicnymi jednotkami. Dalej sme pocitali s mobilizaciou obyvatelstva a pocitali sme aj s pomocou ceskeho naroda. Sam som niekolko krat "na zeleno" prekrocil protektoratne hranice, kde som rokoval s generalmi Luzom a Sluneckom o vyzbrojeni ceskych dobrovolnikov, ktori by prisli na pomoc povstaniu. Zial, zrada sp“sobila likvidaciu tychto generalov, ako aj generala Novaka gestapom.

Ako sme uz hovorili, a ako to potvrdilo aj Varsavske povstanie, Sovieti nemienili s nikym koordinovat taketo akcie, ci sa v tomto smere nejako prisp“sobovat. Inymi slovami, vedenie sovietskej armady, samozrejme na pokyny z Moskvy, rozmyslalo predovsetkym politicky a az potom vojensky. A politicka instrukcia bola jasna. Oni potrebovali v svojom tzv. operacnom pasme "oslobodzovat", nie miestni, najm„, ked islo o "burzujov". A uz v“bec nestrpeli v svojom operacnom pasme ine (spojenecke) jednotky, ci armady (Praha bola toho nazornym prikladonm). Zial, ako sa ukazalo, povstanie nebolo v tomto smere vynimkou...

Mate pravdu. Po vstupe ZSSR do vojny sme sovietsku armadu vzdy uprimne povazovali za spojenecku armadu a v tomto smere sme medzi spojeneckymi armadami nerobili ziadne rozdiely. Predpokladali sme, ze velenie sovietskej armady rozmysla predovsetkym vojensky. Ked zacalo povstanie, Anglicania ihned potvrdili, ze slubene dve paradesantne divizie su v Taliansku pripravene na odlet. A tu zasiahli sovieti, odvolavajuc sa prave na operacne psama, a ich prilet nepovolili. Pam„tam si ako prave o tom uplne otvorene hovoril Asmolov, d“vodiac, ze oni dodaju povstaniu dostatocnu materialnu aj zivu pomoc. Zial, ostalo iba pri sluboch...

Na zaver este otazku. Z doteraz povedaneho vyplyva, ze povstanie vlastne pripravovali, nezavisle na sebe, dve odbojove skupiny. Nebol to tak trochu luxus?

Isteze bol. Ale nase pripravy boli ovela dalej, nehovoriac uz ani o ich kvalite. A nie je sa ani co cudovat. Husak s Lettrichom pripravovali povstanie predovsetkym z politickych pozicii a vychodisk, v snahe podelit sa o moc na Slovensku a o povojnovy "vladny kolac". My sme povstanie pripravovali vylucne z vojenskych vychodisk a chapali sme ho apoliticky.

Jan Culík | Department | Home